Duševné zdravie a psychická pohoda na pracovisku sa stávajú kľúčovými piliermi udržateľného rozvoja, produktivity a stabilnej firemnej kultúry moderných organizácií.
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) vyhlasuje na obdobie rokov 2026 – 2028 celoeurópsku kampaň „Spoločne za duševné zdravie pri práci“ (Healthy Workplaces – Together for mental health at work).
Táto kampaň reaguje na rastúce výzvy v oblasti prevencie a riadenia psychosociálnych rizík a znižovania pracovného stresu. Pre slovenské malé a stredné podniky (MSP), zamestnávateľské organizácie a špecialistov v oblasti BOZP prináša ucelený rámec odborných poznatkov, praktických edukačných nástrojov a príležitosť zapojiť sa do celoeurópskej súťaže Cena za dobrú prax.
Závažnosť psychosociálnych rizík na európskych pracoviskách
Pracovné prostredie prechádza dynamickými zmenami, ktoré prinášajú zvýšené nároky na psychickú odolnosť zamestnancov aj vedenie podnikov. Oficiálne zistenia a štatistické údaje agentúry EU-OSHA ukazujú, že až 29 % pracovníkov v Európskej únii zažíva stres, úzkosť alebo depresiu, ktoré boli priamo spôsobené alebo zhoršené ich pracovnou činnosťou.
Duševné zdravie nie je len individuálnou záležitosťou jednotlivca, ale priamym výsledkom organizácie práce, pracovných podmienok a kvality riadenia.
„Stav pohody na pracovisku je stav, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje vlastné schopnosti, dokáže sa vyrovnávať s bežným stresom v živote, dokáže produktívne a plodne pracovať a je schopný prispievať k fungovaniu svojej komunity.“ — EU-OSHA
Prioritné oblasti kampane 2026 – 2028
Kampaň Zdravé pracoviská 2026 – 2028 stavia na ucelenom prístupe k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Jej prvoradým cieľom je zvyšovať informovanosť o psychosociálnych rizikách a poskytnúť organizáciám praktické návody na ich účinnú prevenciu.
Štruktúra kampane je rozdelená do piatich prioritných oblastí, ktoré systematicky pokrývajú kľúčové aspekty podpory zdravia a riadenia stresu:
- Posudzovanie a riadenie psychosociálnych rizík
Predchádzanie psychosociálnym rizikám súvisiacim s pracovným prostredím a ich účinné riadenie predstavujú dôležitý predpoklad zachovania duševného zdravia zamestnancov. V rámci zabezpečenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci majú zamestnávatelia zákonnú povinnosť identifikovať a vyhodnocovať tieto riziká, ako aj prijímať a realizovať vhodné preventívne opatrenia na ich minimalizáciu.
- Obťažovanie, sexuálne obťažovanie a násilie
Napriek tomu, že obťažovanie, sexuálne obťažovanie a násilie nepatria k najčastejším rizikám pri práci, patria medzi tie najpoškodzujúcejšie, so závažným dopadom na duševné a fyzické zdravie a pohodu osoby.
- Fyzické riziká a duševné zdravie
Fyzické a psychosociálne riziká na pracovisku, ako aj ich následky, sú navzájom úzko prepojené. Táto súvislosť je obzvlášť výrazná vo fyzicky náročných pracovných odvetviach, v ktorých sa preventívne opatrenia v minulosti sústreďovali predovšetkým na elimináciu fyzických rizikových faktorov. Išlo najmä o manipuláciu s bremenami, zdvíhanie ťažkých predmetov a vykonávanie práce v neprirodzených polohách tela, pričom hlavným cieľom bolo predchádzať bolestiam chrbta a nadmernému svalovému napätiu.
- Psychosociálne riziká v odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti
Odvetvie zdravotníctva a sociálnej starostlivosti zohráva v európskej spoločnosti mimoriadne dôležitú úlohu, pretože významne prispieva k ochrane zdravia, zvyšovaniu kvality života obyvateľstva a zároveň ovplyvňuje hospodársku situáciu. Toto odvetvie zahŕňa široké spektrum činností – zdravotnú, pohybovú a sociálnu starostlivosť.
- Podpora duševného zdravia pri práci
Niektorí zamestnanci môžu mať špecifické individuálne potreby alebo sa môžu stretávať s problémami v oblasti duševného zdravia. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce ťažkosti patria úzkostné a depresívne poruchy. Inkluzívne pracovné prostredie by malo zohľadňovať individuálne potreby všetkých zamestnancov a vytvárať podmienky, ktoré im umožnia úspešne pokračovať v pracovnej činnosti alebo sa po jej prerušení opätovne zaradiť do pracovného procesu. Pozitívne, podporné a rešpektujúce pracovné prostredie má zásadný význam nielen v prípadoch, keď problémy s duševným zdravím priamo súvisia s pracovnými podmienkami, ale aj vtedy, keď majú pôvod mimo pracoviska.
Kto by sa mal na kampani zúčastniť?
Do kampane sa môžu zapojiť všetci jednotlivci a subjekty, ktoré sa podieľajú na utváraní pracovného prostredia a formovaní pracovnej kultúry.
- zamestnávatelia z podnikov všetkých veľkostí,
- pracovníci zo všetkých sektorov a prostredí,
- sociálni partneri,
- inšpektori práce,
- odborníci v oblasti BOZP vrátane pracovných psychológov a odborníkov v oblasti ľudských zdrojov,
- organizácie pôsobiace v oblasti duševného zdravia,
- organizácie žien a mládeže,
- organizácie presadzujúce začlenenie LGBTIQA+ osôb a ich práva v pracovnom prostredí,
- tvorcovia politík,
- výskumní pracovníci a pedagógovia,
- odborníci z oblasti médií.
Viac informácii o kampani získate na oficiálnej stránke kampane.
Súťaž Cena za dobrú prax
Súťaž je určená pre malé a stredné podniky (MSP), veľké spoločnosti ako aj ďalšie organizácie, ktoré úspešne zaviedli praktické opatrenia na zlepšenie pracovného prostredia. Jej zámerom je prezentovať konkrétne príklady dobrej praxe, ktoré prinášajú preukázateľné výsledky a môžu slúžiť ako inšpirácia pre organizácie naprieč celou Európou. Uzávierka podávania prihlášok pre slovenské organizácie je stanovená na 15. októbra 2027.
Podrobnejšie informácie o súťaži získate na oficiálnej stránke súťaže Cena za dobrú prax.
Kontakt:
Národný inšpektorát práce
Masarikova10, 040 01 Košice
Kontaktná osoba: Ing. Peter Gubala, MBA, email: peter.gubala@ip.gov.sk
Zdroj: Tento článok bol spracovaný na základe verejne dostupných informácií zverejnených TU.
Kontakt: Enterprise Europe Network pri UVP TECHNICOM, e-mail: een@uvptechnicom.sk