Východoeurópska krajina s vysokým hospodárskym rastom prináša príležitosti nielen domácim zamestnancom. Čoraz stabilnejšie podnikateľské prostredie poskytuje dostatočný priestor pre vykonávanie podnikateľských aktivít aj záujemcom z krajín EÚ či tretích krajín.
V tomto článku zistíte kto je vyslaným zamestnancom, aký orgán vykonáva kontrolu nad vysielaním zamestnancov na území Poľska, dočítate sa aký je rozdiel medzi dlhodobým a krátkodobým vyslaním. Nájdete tu aj krátke zhrnutie základných informácií o pracovnom čase, prestávkach v práci, ako aj o práve na odpočinok a iné. Prajeme príjemné čítanie!
Kto môže byť vyslaným zamestnancom?
Vyslaným zamestnancom je osoba, ktorá je zamestnaná v členskom štáte Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru alebo vo Švajčiarsku a je dočasne vyslaná do Poľska svojím zamestnávateľom:
- s cieľom plniť zmluvu uzatvorenú medzi zamestnávateľom vysielajúceho zamestnanca a dodávateľom;
- do prevádzkarne alebo podniku v Poľsku, ktorý patrí do skupiny podnikov, do ktorej patrí aj podnik vysielajúci zamestnanca;
- v rámci dočasnej agentúrnej práce:
- pracovať u poľského užívateľského zamestnávateľa alebo
- v rámci služieb poskytovaných zahraničným užívateľským zamestnávateľom pre poľského dodávateľa v Poľsku s využitím osôb, ktoré tomuto užívateľskému zamestnávateľovi prenajala agentúra dočasného zamestnávania alebo sprostredkovateľská agentúra so sídlom v tom istom alebo inom členskom štáte Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru alebo vo Švajčiarsku.
Vyslaným zamestnancom môže byť osoba, ktorá môže byť kvalifikovaná ako pracovník podľa poľského Zákonníka práce, t. j. osoba zamestnaná na základe pracovnej zmluvy, vymenovania, voľby, určenia alebo družstevnej pracovnej zmluvy.
Medzi vysielajúcim subjektom a vyslanou osobou môže byť vytvorený aj iný druh zmluvy (napríklad zmluva o výkone, občianskoprávna zmluva), kedy sa daný jednotlivec nepovažuje za vyslaného zamestnanca. Ak však spôsob výkonu práce osobou vyslanou na vykonávanie konkrétnej úlohy na území Poľska a charakter tejto práce, bez ohľadu na typ zmluvy uzavretej medzi zahraničným subjektom a vyslanou osobou naznačuje, že ide o pracovníka v zmysle poľského Zákonníka práce a vzťah medzi stranami má znaky pracovného pomeru, takáto osoba sa považuje za zamestnanca vyslaného na územie Poľska. Vysielajúci subjekt, ktorý túto osobu do Poľska vyšle, bude povinný plniť všetky povinnosti súvisiace s vyslaním zamestnanca na územie Poľska.
Kto vykonáva kontrolu nad vysielaním zamestnancov v Poľsku?
Kontrolu nad vysielaním zamestnancov vykonáva Národný inšpektorát práce, ktorý overuje, či vyslaní zamestnanci skutočne vykonávajú prácu v Poľsku len dočasne. Zároveň sleduje, či pred vyslaním už pracovný pomer existoval a či sa po skončení doby vyslania daný zamestnanec vráti do práce k svojmu vysielajúcemu zamestnávateľovi.
V praxi zastupuje zamestnávateľa vysielajúceho zamestnancov na územie Poľska počas kontroly osoba poverená týmto zamestnávateľom. Inšpektor práce môže požiadať osobu zodpovednú za styk medzi Národným inšpektorátom práce a zamestnávateľom vysielajúcim pracovníka o poskytnutie údajov o oprávnenej osobe.
Národný inšpektorát práce vykonáva kontroly s cieľom overiť, či vysielajúci zamestnávateľ:
1, splnil tieto povinnosti:
- predložil vyhlásenie o vyslaní pracovníka na územie Poľska Národnému inšpektorátu práce, ktoré je potrebné predložiť najneskôr v deň, keď sa služby začnú poskytovať v Poľsku. Postup ako podať vyhlásenie o vyslaní zamestnanca nájdete na tomto odkaze;
- oznámil Národnému inšpektorátu práce zmeny v údajoch uvedených vo vyhlásení TU;
- určil kontaktnú osobu medzi Národným inšpektorátom práce a zamestnávateľom vysielajúcim pracovníka, ktorá bude mať počas vyslania bydlisko v Poľsku;
- uchováva dokumenty týkajúce sa zamestnania vyslaného pracovníka v Poľsku v papierovej alebo elektronickej forme:
- kópiu pracovnej zmluvy vyslaného pracovníka alebo iný rovnocenný dokument,
- dokumentáciu – originály alebo kópie – o dĺžke pracovného času vyslaného pracovníka s uvedením, kedy sa práca začala a skončila a koľko hodín táto osoba odpracovala v daný deň,
- doklady – originály alebo kópie – s uvedením výšky odmeny vyslaného pracovníka, aby bolo možné ľahko identifikovať jednotlivé zložky tejto odmeny, spolu s výškou zrážok a dokladom o zaplatení odmeny zamestnancovi.
2, poskytol primerané podmienky zamestnania pracovníkovi vyslanému na územie Poľska.
Doklady nie je nevyhnutné uchovávať na mieste výkonu práce. Je dôležité, aby boli držané v Poľsku na mieste uvedenom v prehlásení o vyslaní pracovníka na územie Poľska. Doklady je potrebné po vyžiadaní Národným inšpektorátom práce poskytnúť:
- do 5 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti pokiaľ bola táto žiadosť podaná počas doby vyslania na územie Poľska;
- do 15 pracovných dní.
Národný inšpektorát práce môže vykonať kontrolu aj u užívateľského zamestnávateľa, ktorý využíva dočasného zamestnanca vyslaného na územie Poľska agentúrou dočasného zamestnávania alebo sprostredkovateľskou agentúrou. Viac o pravidlách pri vysielaní pracovníkov do Poľska agentúrami dočasného zamestnávania a sprostredkovateľskými agentúrami sa v angličtine dočítate TU.
Kedy hovoríme o krátkodobom vyslaní a čo sa stým spája?
Zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Poľska na 12 mesiacov je povinný zabezpečiť vyslaným zamestnancom podmienky, ktoré sú poľským Zákonníkom práce stanovené ako minimálne podmienky a sú v súlade s inými ustanoveniami upravujúcimi práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov s ohľadom na:
- štandardy a na dĺžku pracovného času a denného a týždenného odpočinku,
- dĺžku ročnej dovolenky,
- odmeny za prácu,
- bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
- ochranu pracovníčok v tehotenstve a počas materskej dovolenky,
- zamestnávanie mladistvých,
- výkon práce alebo inej zárobkovej činnosti deťmi,
- zásadu rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie v zamestnaní,
- náhradu nákladov na pracovné cesty z miesta výkonu práce na území Poľska, na ktoré bol pracovník vyslaný, na iné miesto výkonu práce na území Poľska alebo mimo neho.
Obdobie 12 mesiacov, počas ktorých je zamestnávateľ povinný poskytovať minimálny rozsah podmienok platný pre poľských pracovníkov sa môže predlžiť na 18 mesiacov. V takomto prípade je potrebné podať motivované oznámenie Národnému inšpektorátu práce. Informácie ako podať motivované oznámenie získate na tomto odkaze.
Kedy hovoríme o dlhodobom vyslaní?
V prípade dlhodobého vysielania je zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Poľska na dobu dlhšiu ako 12 mesiacov povinný zabezpečiť vyslaným zamestnancom pracovné podmienky, ktoré nie sú menej priaznivé ako tie, ktoré sú poľskí zamestnávatelia povinní zabezpečiť podľa zákonníka práce a iných ustanovení upravujúcich práva a povinnosti pracovníkov, pričom výnimku tvoria:
- pravidlá a postup uzatvárania a ukončovania pracovných zmlúv;
- pravidlá a postupy pri používaní doložiek o zákaze konkurencie;
- zamestnanecké dôchodkové systémy a kapitálové plány zamestnancov.
Dôležité! Ak zamestnávateľ vysielajúci pracovníka predložil Národnému inšpektorátu práce motivované oznámenie, potom obdobie, počas ktorého musí tento zamestnávateľ uplatňovať poľské všeobecne platné pracovné právo takmer v celom rozsahu, začne plynúť po 18 mesiacoch.
Pracovný čas a právo na odpočinok
Poľský zákon stanovuje 8 hodinový denný pracovný čas a 40 hodinový pracovný týždeň. Pracovný čas mladistvých do 16 rokov nesmie presiahnuť 6 hodín denne. Nižšiu normu pracovného času (7/35) upravuje aj zákon z 27. augusta 1997 o pracovnej a sociálnej rehabilitácii a zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím.
Zamestnávatelia musia viesť záznamy o pracovnom čase zamestnancov. Záznamy sa uchovávajú, aby bolo možné správne určiť odmenu a iné výhody súvisiace s prácou a mali by byť na požiadanie sprístupnené pracovníkom.
Pracovníci majú nárok na najmenej 11 hodín nepretržitého odpočinku každý deň (denný odpočinok). Skrátený odpočinok môžu mať:
- pracovníci,
- hlavní účtovníci;
- ak je potrebné vykonať záchrannú akciu na ochranu života alebo zdravia, majetku alebo životného prostredia alebo na odstránenie poruchy.
Ak bol denný odpočinok pracovníka skrátený, táto osoba má nárok na ekvivalentný čas odpočinku v referenčnom období.
Pracovníci majú nárok na najmenej 35 hodín nepretržitého odpočinku každý týždeň, z toho najmenej 11 hodín nepretržitého denného odpočinku (odpočinok v týždni), pričom týždenný odpočinok by mal pripadnúť na nedeľu.
Prestávky v práci
Pri pracovnom čase, ktorý trvá aspoň 6 hodín, má pracovník nárok na prestávku v trvaní najmenej 15 minút, ktorá sa započítava do pracovného času. Ak je denný pracovný čas mladistvého pracovníka dlhší ako 4,5 hodiny, zamestnávateľ je povinný zaviesť nepretržitú prestávku v trvaní 30 minút, ktorá sa započítava do pracovného času. Zamestnávateľ môže zaviesť jednorazovú prestávku, ktorá sa nezapočítava do pracovného času, v trvaní najviac 60 minút na konzumáciu jedla alebo na vybavenie osobných záležitostí, čo musí byť upravené v kolektívnej zmluve alebo pracovnom poriadku firmy.
Bližšie podrobnosti o pracovnom čase, prestávkach v práci, práci nadčas a pod. sa dozviete v článku Stanovenie a výpočet pracovného času (v anglickom jazyku).
To, aké podmienky je potrebné splniť pred vyslaním zamestnancov alebo sprostredkovaním pracovnej sily sa dočítate v článku Zahraničná pracovná cesta vs. vyslanie zamestnanca.
Tento článok má informatívny charakter. Nakoľko existujú aj v poľskom pracovnom práve rôzne výnimky, odporúčame, aby ste svoje záležitosti konzultovali s odborníkmi. Potrebné informácie vám radi získame prostredníctvom našich poľských partnerov.
Kontakt: Enterprise Europe Network pri UVP TECHNICOM, e-mail: een@uvptechnicom.sk
Použité zdroje:
https://www.biznes.gov.pl/en/firma/doing-business-in-poland/posting-of-w...
